História

Dňa 5. júna 1932 sa konalo „ustanovujúce“ valné zhromaždenie Slovenského katolíckeho kruhu (SKK) v Košiciach v budove jezuitského internátu na Komenského ulici, ktoré bolo zavŕšením dlhoročného úsilia katolíkov v Košiciach vytvoriť si vlastnú organizáciu. Cieľom organizácie bolo koordinovať činnosť katolíckych spolkov a zabezpečiť pre túto činnosť vhodné priestory. Biskup Jozef Čársky bol horlivým podporovateľom spomínaného úsilia a bol aj hlavným rečníkom na zakladajúcom zhromaždení. Obsah jednotlivých prejavov a prijaté uznesenie je možné zhrnúť do nasledovných viet: „Spolok Slovenský katolícky kruh v Košiciach má organizovať katolíkov na podklade náboženskom a národnom, vniesť do košickej pospolitosti viac slovenského ducha, do košických kostolov slovenské kázne a slovenský spev a vydobyť slovenčine miesto, aké jej patrí… Katolícky kruh si vytýčil cieľ: postaviť reprezentačný katolícky dom v Košiciach. Túto myšlienku si košickí katolíci osvojili s veľkým nadšením.“

Zakladajúce valné zhromaždenie schválilo stanovy spolku a za svojho prvého predsedu zvolilo Tomáša Palku, profesora náboženstva, ktorý zotrval v tejto funkcii do novembra 1938, kedy odišiel z Košíc.

SKK si získal v Košiciach dôveru slovenských katolíkov. Bol pre nich istotou a oporou, najmä po obsadení Košíc maďarským vojskom a po odchode československých úradov z mesta. Prítomnosť biskupa Čárskeho dodávala Slovákom, ktorí v meste zostali, odvahu a nádej na prežitie. Spolkový dom poskytoval možnosť schádzať sa a uvažovať o existencii ľudí v nových podmienkach počas maďarizačného útlaku. Dom SKK na Alžbetinej ulici č. 14 sa však stal aj stredobodom pozornosti polície a neznášanlivých maďarských občanov. Bolo potrebné prijať opatrenia, aby sa zamedzilo ničeniu majetku a aby sa činnosť spolku mohla rozvíjať. 26. marca 1939 sa uskutočnilo reorganizačné valné zhromaždenie, ktoré sa pokúsilo upraviť stanovy spolku. Nové úrady stanovy neschválili pre formálne nedostatky. Napriek tomu sa život spolku nezastavil. Mládež i dospelí sa schádzali v klubových miestnostiach. K dispozícii bola reštaurácia aj kolkáreň. Nacvičovali sa divadelné hry, ktoré mala na starosti Mariánska kongregácia dievčat pod vedením kaplána A. Kapušanského.

vybor a predsednictvo

V roku 1939 prišiel do Košíc nový biskup Štefan Madarász. Na základe svojich kanonických právomocí nariadil vyšetrovanie spolkovej činnosti a predbežne ju zastavil. Nariadil prepracovať stanovy spolku. Dňa 29.12.1940 došlo k druhému reorganizačnému valnému zhromaždeniu, ktoré prijalo upravené stanovy, zvolilo nový výbor na čele s predsedom Antonom Harčarom. Začala sa nová úspešná história SKK v Košiciach. V Slovenskom katolíckom dome sa otvorilo kníhkupectvo Tatran a v klubovniach domu sa stretávali Slováci bez ohľadu na náboženské vierovyznanie a politické presvedčenie. Na budove SKK ako prvá zaviala slovenská zástava 19.1.1945. Tu sa uskutočnila prvá oslava oslobodenia za účasti predstaviteľov Slovenskej národnej rady a novej štátnej správy. Po zriadení Vysokej školy lesníckej a poľnohospodárskej v Košiciach sa v dome SKK schádzali vysokoškoláci a mládežníci. Uvažovalo sa o postavení druhého poschodia, aby bol dostatok priestorov pre všestrannú činnosť spolku. Keď v januári 1948 získal SKK darom nový objekt na Timonovej ulici, upustil od výstavby ďalšieho poschodia na Alžbetinej ulici. Sľubný rozmach činnosti SKK násilne ukončil boľševický režim v roku 1949. Protiprávne zastavil činnosť spolku a zhabal jej majetok. Dom na Šrobárovej ulici (teraz Alžbetina ulica) dostalo Štátne divadlo a dom na Timonovej ulici Štátna televízia. Spomínané štátne inštitúcie mali svoje sídlo v priestoroch SKK až do nežnej revolúcie v roku 1989.

Timonova

Svoje budovy získal spolok naspäť po dlhých prieťahoch, problémoch a rokovaniach. Treba podotknúť, že objekty boli vo veľmi zlom stave. SKK napriek všetkému bol odhodlaný zveľadiť svoje objekty a s Božou pomocou tak zachovať dedičstvo otcov. Nebola to jednoduchá situácia, ale zapálenie a nadšenie pre dobrú vec prekonalo všetky prekážky a problémy.

4. januára 1991 sa konalo valné zhromaždenie, na ktorom bol zvolený 23-členný výbor SKK a 3-členná revízna komisia. Predsedom sa stal Prof. ThDr. Anton Harčar, podpredsedami MUDr. Ľudovít Baldovský a Ing. Karol Lipový. Veľkú zásluhu na vrátení majetku SKK mal práve jeho predseda Prof. ThDr. Anton Harčar. Bolo jeho srdcovou záležitosťou, aby majetok dostal ten, komu patrí, a aby sa činnosť spolku znovu obnovila a oživila. SKK obnovil svoju činnosť a začal písať svoju novú históriu. Po mnohých rokoch náboženskej neslobody nastal čas, kedy sa každý človek už mohol slobodne rozhodnúť, ktorým smerom sa bude uberať, akým životom chce žiť. Nikto sa už nemusel báť prejaviť svoje náboženské cítenie a zapojiť sa do činnosti SKK.

Novým predsedom SKK po Prof. ThDr. Antonovi Harčarovi sa stal ThLic. Pavol Dráb, ktorý pôsobil ako farár vo farnosti Košice-Dóm. V súčasnosti pôsobí Prof. PaedDr. ThDr. Pavol Dráb, PhD. na Teologickej fakulte KU v Ružomberku. Vo funkciách podpredsedov SKK pôsobili Doc. RNDr. Roman Frič, CSc., Ing. Vladimír Miroššay, PhDr. Melánia Balúnová, Ing. Martin Sedlák, ThDr. Ing. Terézia Žigová, PhD.

Po navrátení majetku bola budova SKK na Timonovej ulici v správe AP Andreas, spol. s r.o., ktorý je súčasťou Arcibiskupstva Košice. Od 1.1.2005 je spomínaná budova už v správe SKK, ktorý je aj jej vlastníkom.

Dokument o SKK

80. výročie založenia SKK